Gerlachovský Å¡tÃt 22-02-2007
Tagy Netriedené , trackback2654,4 metrov vysoký Gerlachovský Å¡tÃt je nielen najvyÅ¡Å¡Ã vrchol Vysokých Tatier a Slovenskej republiky, ale aj najrozsiahlejÅ¡ieho stredoeurópskeho horského masÃvu Karpaty.
Popis
V užšom význame najvyÅ¡Å¡Ã bod Gerlachovskej rázsochy vybiehajúcej juhojuhovýchodne z hlavného hrebeňa Vysokých Tatier zo Zadného Gerlachovského Å¡tÃtu, od ktorého je oddelený Tetmajerovým sedlom.
Rázsocha Ä?alej pokraÄ?uje na Kotlový Å¡tÃt (2601,1 m), kde sa rozvetvuje na Dromedárov chrbát a ÄŒertov chrbát (ÄŒertova veža 2565 m, Kvetnicova veža 2432,9 m). Medzi Gerlachovským Å¡tÃtom a Kotlovým Å¡tÃtom rozoznávame útvary: Batizovská priehyba (Wyźnie Gierlachowskie Wrótka), dvojvrcholová Gerlachovská veža (PoÅ›redni Gierlach, 2642 m), Gerlachovská priehyba (Pósrednie Girelachowskie Wrótka), Gerlachovský zub (Gierlachowska Czuba) a Å trbina za Kotlovým Å¡tÃtom (Niźnie Gierlachowskie Wrótka).
Do Batizovskej doliny spadá na orientáciu zložitá juhozápadná stena, v ktorej rozoznávame ľavý pilier (Nižný Gerlachovský priechod, Malá Gerlachovská strážnica) a pravý pilier (Veža JAMES, Batizovský priechod) . Piliere sa spájajú na mieste Veľká Gerlachovská strážnica, pod ktorou je VyÅ¡ný Gerlachovský priechod. Medzi vrcholom a Batizovskou priehybou sa nachádza známy Batizovský žľab (Batyźowiecki Źleb) známy aj pod menom Batizovská próba (Batyźowiecka Próba, Botzdorfer Probe, Batizfalvi próba). Vľavo od neho pri pohľade zhora je PoÄ?úvajov žľab pomenovaného na poÄ?esÅ¥ posledného z horských vodcov “starej éry”.
Severovýchodná stena otoÄ?ená do Velickej doliny poskytuje možnosti pekné zimného lezenia. Dva výrazné piliere konÄ?ia na Gerlachovskej veži.
Z Tetmajerovho sedla spadá do Velickej doliny Darmstädterov žľab (Žleb Darmstädtera) a do Batizovskej doliny zase Tetmajerov žľab (Walov žľab, Tetmajerov Žleb, Walowy Žleb).
Názvoslovie
Pomenovanie pochádza od podtatranskej obce Gerlachov, ktorá je prvýkrát doložená roku 1326, kedy sa spomÃna, že obec založil komes Gerlach zo SpiÅ¡skej Soboty. V búrlivých Ä?asoch 19. a 20. storoÄ?ia oficiálne viackrát zmenil názov: Å¡tÃt FrantiÅ¡ka Jozefa I (1896), Stalinov Å¡tÃt (1949) a v medzivojnovom obdobà bola snaha o premenovanie na Legionársky Å¡tÃt (1918).
- slovenské názvy: Gerlachovský Å¡tÃt, Gerlachovka, Kotol (Meltzer, 1821), Na Kotlu (KoÅ™Ãstka, 1864), Gerlach, Grlach (náreÄ?ovo)
- poľské názvy: Gierlachowski Szczyt, Gierlach, Girlach (goralsky), Garłuch (goralsky), Garłuchowski Szczyt
- nemecké názvy: Gerlsdorferspitze, Gerlsdorferin (GerlachovÄ?anka), Kösselberg (Czaki, 1760), Gerlsdorfer Doppelspitze je spoloÄ?ný názov pre Gerlachovský Å¡tÃt a Zadný Gerlachovský Å¡tÃt (Fuchs, 1863), Grosse Gerlsdorfer Spitze na rozlÃÅ¡enie od menÅ¡ieho Kotlového Å¡tÃtu (Kolbenheyer, 1884)
- maÄ?arské názvy: Gerlachfalvi csúcs, Gerlachvalfi csúcs, Nagy Gerlachfalvi csúcs (1884)
Tetmajerovo sedlo (PrzeÅ‚Ä™cz Tetmajera, Tetmajerscharte, TetmajÄ™rhorhos, 2593 m). Názov prvýkrát použil Janus Chmielowski roku 1905 na poÄ?esÅ¥ milovnÃka poľských Tatier Kazimierza Przerwu – TetmajÄ™ra. V súÄ?asnom obdobà je snaha presadiÅ¥ názov Gerlachovské sedlo.
Veža JAMES dostala názov v 20. rokoch 20. storoÄ?ia od zakladateľov slovenského horolezeckého zväzu JAMES (JAMES = džem, ktorý si lezci radi dávali na túrach po tatranských vrcholoch. Klasické vysvetlenie I = idealizmus, A = alpinizmus, M = moralita/mortalita, E = eugenika/energia, S = solidarita môžeme považovaÅ¥ za horolezecký humor pre “ceprov”).
História
V roku 1717 rozoznával Juraj Bucholtz ml. z Kežmarku Gerlachovskú rázsochu eÅ¡te ako Gerlachfalvenses montes (slovensky Gerlachovské vrchy) bez bližšieho oznaÄ?enia Gerlachovského Å¡tÃtu, keÄ?že za najvyÅ¡Å¡Ã Å¡tÃt sa považol Lomnický Å¡tÃt. Samostatne sa uvádza roku 1760 ako Kösselberg (slovensky Kotlový vrch) na Czakiho mape Ä?asti SpiÅ¡skej župy. V rokoch 1837-1838 zameral ĽudovÃt Greiner Gerlachovský Å¡tÃt ako najvyÅ¡Å¡Ã v Tatrách, no trvalo Ä?alÅ¡Ãch 40 rokov, kým bolo toto prvenstvo uznané na úkor Lomnického Å¡tÃtu.
Prvý historicky doložený výstup až na vrchol vykonali horskà vodcovia Martin “Urban” Spitzkopf a Johann Still (Stará Lesná, 1805 – Nová Lesná, 1890) so svojÃm Å¡vagrom Gellhofom a dvomi lovcami kamzÃkov v roku 1834 popod Dromedárov chrbát. Prvý zimný priestup sa uskutoÄ?nil až roku 1905 (J. Chmielowski, K. Jordán s vodcami K. Bachledom, J. Franzom st. a J. Spitzkopfom st.
Aktivity
Vysokohorská turistika
Velická próba
- Velická próba, I, 1 1/2 hod. do Sedielka nad Kotlom,
M. Déchy, A. Döller, P. Schwarz, J. Schäfferling, vodca J. Still, nosiÄ? S. Horvay, 7.8.1874, až na Gerlachovský Å¡tÃt prof. dr. Kühl, 18991.
NajpoužÃvanejÅ¡Ã výstup s horským vodcom. Niektorà vodcovia dokážu otoÄ?iÅ¥ výstup s dvomi skupinami, Ä?o už je pekný fyzický výkon. Výstup zaÄ?Ãna ako väÄ?Å¡ina v oblasti Velickej a Batizovskej doliny na Sliezskom dome (1670 m). Zelenou znaÄ?kou vystúpime ponad Velického pleso okolo VeÄ?ného dažÄ?a do Kvetnice. Vľavo je zreteľný chodnÃk do Velického žľabu. V jeho zaÄ?iatku je “próba” (asi 1980 m), zaistené miesto na spôsob ferraty. Stienka je vysoká 12 m. V roku 2001 boli vo Velickej a Batizovskej próbe inÅ¡talované železné pomôcky nanovo pre napokon neuskutoÄ?nený výstup slovenského prezidenta Rudolfa Schustera s prezidentami okolitých krajÃn. Po Ä?ase ich demontovala istá známa neznáma skupinka domácich expertov.
V žľabe sa držÃme vpravo. Na konci žľabu sa cez Sedielko nad Kotlom (asi 2425 m) prekroÄ?à Čertov chrbát a Ä?alej sa pokraÄ?uje orientaÄ?ne komplikovaným terénom ponad Gerlachovský kotol do Å trbiny pod Kotlovým Å¡tÃtom odkiaľ je ľahko (I UIAA) dostupný Kotlový Å¡tÃt. Zo Å¡trbiny popod hrebeň až na vrchol oznaÄ?ený krÞom. Asi aj preto bola trasa roku 1891 vyznaÄ?ená Ä?ervenými bodkami, ktoré odvtedy už samozrejme odvial Ä?as.
Horolezeckà inÅ¡truktori vedú nováÄ?ikov na Gerlachovský Å¡tÃt buÄ? krásnou hrebeňovkou Martinka od Poľského hrebeňa , Dromedárovým chrbátom alebo výstupmi do Tetmajerovho sedla z Velickej alebo Batizovskej doliny.
Paryského traverz
- Paryského cesta z Velického žľabu (II) 2,5-3h.
W.H.Paryski, J.W.Žulawski 23.8.1954. Niektoré Ä?asti už skôr. - Kienastova cesta z KrÄ?márovho žľabu, II, 3h.
F. Kienast, J. Breuer, U. P. Spitzkopf, 1.8.1907.
Cesta zaÄ?Ãna nad Velickou próbou a križuje celý východný masÃv Gerlachu. Z Velického žľabu pokraÄ?uje popod ÄŒertovu stenu do KrÄ?márovho žľabu. ÄŽalej pretne oba piliere Gerlachovskej veže. Tu odboÄ?uje Kienastova cesta do Batizovskej priehyby. Paryskeho cets apokraÄ?uje Å¡ikmo hore do Gerlachovského sedla. Okrem orientaÄ?nej nároÄ?nosti predstavuje problém aj objektÃvne nebezpeÄ?enstvo z padajúcich skál.
Vhodná cesta pre nástup horolezcov do horných Ä?astà stien alebo na ústup v prÃpade nepriaznivého poÄ?asia.
Darmstädterova cesta na Tetmajerovo sedlo
- Darmstädterova cesta, II, 2-3h.
L. Darmstädter, tirolský vodca H. Stabeler, 23. VII. 1899;
K ceste sa dostaneme nástupom od konca Dlhého plesa. V spodnej Ä?asti bola cesta zaistená umelými pomôckami, tzv “Gipsyho ferata”, tatranskou legendou Vladom “Gipsy” Tatarkom. Po prekonanà skalnej Ä?asti pokraÄ?uje exponovaným Darmstädterovým žľabom do Tetmajerovho sedla.
Tetmajerov žľab na Tetmajerovo sedlo
- Walova cesta, I, 1 hod.,
J. Chmielowski, vodca J. Wala ml., 24.8.1895, zima A. Gyula Hefty, Gyula Komarnicki, 9.2.1913.
Nástup z Batizovských spádov v hornej Ä?asti Batizovskej doliny do Tetmajerovho žľabu býva po väÄ?Å¡inu roka vysnežený. Samotný žľab je rozbitý. Bol už svedkom viacerých smrteľných úrazov a teraz sa zvyÄ?ajne lezie po pilieriku vľavo. Tesne pod sedlom vidno vľavo zvyÅ¡ky lietadla, ktoré narazilo do masÃvu Zadného Gerlachu poÄ?as 2. svetovej vojny.
Z Tetmajerovho sedla sa dá pokraÄ?ovaÅ¥ na Gerlachovský Å¡tÃt závereÄ?nou Ä?asÅ¥ou Martinovky na vrchol (II-III UIAA).
- Hrebeňom Martinka z Tetmajerovho sedla,
J. Chmielowski, vodca J. Wala ml., 24.8.1895, A. Martin, 15.8.1905 (od Poľského hrebeňa), zima A. Gyula Hefty, Gyula Komarnicki, 9.2.1913.
Horolezectvo
Gerlachovský Å¡tÃt – SV stena z Velickej doliny sa delà na dolnú Ä?asÅ¥ (prevýšenie asi 350 m) a hornú Ä?asÅ¥ (prevýšenie asi 250m), kde sa nachádzajú pekné výstupy v pevnej skale. Pre prÃstup použijeme Gipsyho cestu.
Gerlachovský Å¡tÃt – JZ stena z Batizovskej doliny.
- Ľavý pilier na JZ rebro, III-IV, 1,5h.,
J. Botka, G. Haak, M. Kriššák, A. Luczy, 17.9.1967. - Kriššákove platne, V, 3h.,
G. Haak, M. Kriššák, M. Neuman, M. OrolÃn, P. Å ablatúra, 11.10.1969.
Gerlachovská veža – V stena z Velickej doliny medzi KrÄ?márovým a Darmstädterovým žľabom poskytuje možnosÅ¥ dlhých zimných výstupov. Výraznou dominantou sú dva pilere, ktoré sa pod dvojvrcholom veže spájajú.
- Stanislawského cesta pravým pilierom, IV, 7 hod.,
J. Gnojek, W. Stanislawski, T. Pawlowski, 7.7.1930, zima I. Bajo, Z. Kysilka, 27.2.1960 - Ľavým pilierom,V-III, 5 hod.
- Prvý výstup traverzom a cez zvislú Ä?asÅ¥ piliera M. Matras – Z. StudniÄ?ka, 21.3.1962.
- Variant po pilieri priama zdola, IV, 6 hod., J. Klauznicer, A. Pietraszek, Z. Siermiňski, A. Szemis, 8.8.1967 (prvý letný priestup).
ÄŽalÅ¡ie výstupy nájdete v horolezeckom sprievodcovi TATRY.NFO.SK (Gerlachovská veža – V stena, Gerlachovský Å¡tÃt – JZ stena, V stena)
Zostup
Batizovská próba
- Batizovská próba, I, 2 hod.,
V. Lorenz, vodca J. Ruman, 6.8.1876 na Kotlový Å¡tÃt, V. Lorenz, vodca J.Ruman, vodca J. Pasternak, 15.8.1877, zima K. Jordán, J. Chmielowski, vodca K. Bachleda, vodca J. Franz st., vodca P. Spitzkopf, 15.1.1905 (1. zimný výstup na Gerlach)
Gerlachovský Å¡tÃt je najvyÅ¡Å¡Ã. Práve tento prÃvlastok znamená extra návÅ¡tevnosÅ¥ spomedzi turisticky neprÃstupných Å¡tÃtov a zvýšenú opatrnosÅ¥ pri zostupe. V poobedňajÅ¡Ãch hodinách netreba ani uvažovaÅ¥ nad výstupom týmto žľabom. O tomto Ä?ase sa v ňom miesia horolezecké družstva s horskými vodcami a ich klientami. Prilba je nutnosÅ¥ou. Treba sa pripraviÅ¥ aj na zvýšenú agresivitu horských vodcov, ktorà len neradi vidia v tejto ceste “nevodcov”. Podobne je tomu aj na Matterhorne alebo Mont Blancu a treba sa s tým zmieriÅ¥. Kto chce zažiÅ¥ krásu hôr, mal by si vybraÅ¥ iný vrchol alebo liezÅ¥ na Gerlach mimo sezóny. Technicky ide o I. stupeň UIAA. NajÅ¥ažšie miesto, 16-metrová skalná stena, tzv. “próba” je zaistená železnými stupami a reÅ¥azami. Zostup konÄ?à nad Batizovským plesom. Odtiaľ sa dá zostúpiÅ¥ po turistickej magistrále k Sliezskemu domu alebo žltou znaÄ?kou do VyÅ¡ných Hágov.
Skialpinizmus
Batizovský žľab
Extrémna lyžiarska túra.
Okolie
- vrcholy: Batizovský Å¡tÃt, ÄŒertova veža, Kvetnicová veža, Kotlový Å¡tÃt, Zadný Gerlachovský Å¡tÃt
- sedlá: Poľský hrebeň
- doliny: Batizovská dolina, Velická dolina
- obce: Batizovce, Gerlachov, Nová Polianka, Vyšné Hágy, Tatranská Polianka, Tatranské Zruby, Smokovce
Comments»
Spyros máš chybu v Jamese to E znamená entuziasmus. Eugenika je nieÄ?o úplne iné.Rasisty zneužÃvané úsilà o zlepÅ¡enà genetického stavu lidstva…hovorà náuÄ?ný slovnÃk…
cau samo, je na to viac teorii a aj tak je imho spravna ta o tom domacom lekvari…